Zásobenie pôdy vlahou a relatívne nasýtenie v povrchovej vrstve (0-40 cm) je na Podunajskej nížine v intervale 10 - 20 %, v juhozápadnej časti nížiny len do 10 %. Na Záhorí je situácia veľmi podobná, pričom najnižšie relatívne nasýtenie pôdy ja na podhorí Malých Karpát. V hlbšej vrstve (40-100 cm) na Záhorí je lokalít s extrémne nízkym relatívnym nasýtením pôdy ešte viac. V celom pôdnom profile (0-100 cm) je pod hranicou 50 % na približne 40 % územia. Najnižšie nasýtenie je do 20 % na Záhorí. Veľmi nízke hodnoty sú dosahované aj na väčšine Podunajskej nížiny (v intervale 30-40 %) a v oblasti Slovenského krasu. Situácia sa tak v porovnaní s minulým týždňom zhoršila na celom území Slovenska.
Miera intenzity sucha (porovnanie aktuálneho stavu s obvyklými podmienkami v rovnakom období v priebehu rokov 1961-2010) v povrchovej vrstve je na úrovni výnimočného sucha v okolí Nového Mesta nad Váhom a na Záhorí. Na Záhorí sa vyskytujú dokonca lokality s extrémnym suchom. Výrazné sucho zasahuje západnú polovicu Podunajskej nížiny, Záhorie a čiastočne aj stredné Považie. V hlbšej časti profilu sa výnimočné sucho vyskytuje na Záhorí a ojedinele aj na strednom Považí a južnom povodí Bodvy. V celom pôdnom profile je výnimočné sucho len na Záhorí (už aj s výskytom extrémneho sucha) a v oblasti Slovenského krasu. Extrémne sucho pokrýva približne 1,1 %. Okrem Záhoria je výrazné sucho aj na juhozápade Podunajskej nížiny (podhorie Malých Karpát, okresy Senec, Pezinok, Dunajská Streda), v okolí Bánoviec nad Bebravou a Topoľčian, a tiež na Považí, juhu Košickej a východe Juhoslovenskej kotliny. Zvyšná časť východného a stredného Slovenska je bez rizika sucha, príp. v kategórii začínajúceho sucha. Situácia sa teda oproti predchádzajúcemu týždňu zhoršila.
Deficit pôdnej vlahy pretrváva na Záhorí v intervale -60 až -40 mm, lokálne je to až -80 až -60 mm. Deficit pod -40 mm je v okolí Bratislavy a Pezinka, ale aj vo viacerých častiach juhu stredného Slovenska a severovýchodnej časti Podunajskej nížiny. Na zvyšku Podunajskej nížine je to väčšinou v intervale -40 až -20 mm. Zhoršenie nastalo rovnako na východe a v severnej časti Slovenska, preto na celom území Slovenska pozorujeme deficit pôdnej vlahy, aj keď v rôznej miere.
Popis meteorologických prvkov v uplynulom týždni a ich vplyv na vývoj sucha:
V uplynulom týždni sa zrážky vyskytovali najmä v jeho závere. Prevažne mali charakter prehánok a búrok, čo spôsobilo ich nerovnomerné plošné rozloženie a veľké lokálne rozdiely. Na západe Slovenska boli úhrny zrážok len nevýrazné, predovšetkým v porovnaní s existujúcim vlahovým deficitom. Najvyšší týždenný úhrn zrážok sme namerali v Bardejove (61 mm), Orechovej (60,8 mm) a Tisinci (58,2 mm). Slnečný svit bol na území Slovenska približne rovnaký a výrazne prekračoval hodnotu 80 hodín/týždeň. Rozdiel však bol v teplote vzduchu, ktorá svoje maximá dosahovala vyššie na západe krajiny, čo podporilo aj vysoký výpar. Najvyšší výpar bol v okolí Bratislavy (viac ako 47 mm/týždeň).
